Z nezistených príčin odišla mama Viktórie 2,5 roka a Paulínky 1,5 roka na neznáme miesto a deti nechala bez prostriedkov len tak v byte na Žilinskej ulici v Ružomberku.O deti sa mal postarať otec, ktorý ani otcom (papierovo) nie je a ktorý ako sám uviedol by starostlivosť o takto malé deti nezvládol, nakoľko má sám dlhodobo finančné suchoty a potreby takýchto malých detí mu veľa nehovoria. Aj on bol na odchode za prácou do Českej republiky,
nakoľko sám nemal naplnené svoje potreby a osobne si myslím, že odišiel za mamou týchto dvoch detí s jasným úmyslom: nechať deti v starostlivosti chorej starej mamy, aj keď sa sociálny úrad o tomto prípade dozvedel práve od neho, čo mohol byť jeho zámer. V starostlivosti starej mamy by deti boli ohrozené každý deň kôli pretrvávajúcim problémom s alkoholom. V byte sa nenachádzalo žiadne jedlo pre tieto deti. V spolupráci so sociálnym úradom (ktorý nás oslovil o pomoc) sme zabezpečovali dozor a stravu. Mal som možnosť po nejakom čase znovu kupovať potreby pre takéto malé detičky. V obchodnom dome Tesco som sa pýtal mamičiek s kočíkmi, akú stravu tieto deti môžu jesť, čo majú piť, aké plienky je treba, veci a hygienické potreby. Ochotne mi pomohli nakúpiť. Ceny týchto potravín a vecí pre deti ma nemilo prekvapili (nemám tým na mysli ceny v OD - Tesco). Úloha nášho združenia bola jasná, zabezpečiť pomoc po všetkých stránkach do vyriešenia celého prípadu sociálnym úradom v Ružomberku. Na pomoc som si prizval našu kamarátku Zuzku, ktorá je v týchto veciach zbehlejšia a prirodzenejšia. Jediné čo ma mátalo bolo to, že na našom účte nemáme dostaok finančných prostriedkov na potravinovú pomoc po dobu 4 dní (16 - 20.06.2008) a tak prišli vhod aj stravovacie poukazy od známych a pracovníkov sociálneho úradu, ktoré sme spojili s osobnými zdrojmi a zabezpečovali pomoc týmto dvom utešeným detičkám. Ortieľ nad týmito deťmi bol jasný. Budú musieť odísť do detského domova v Martine, kde takéto detičky sú a to bolo možné zrealizovať až v 20.06.2008, nakoľko je proces náhleho odobratia detí od rodiny veľmi zdĺhavý a nie je to možné urobiť zo dňa na deň. Aj v takýchto prípadoch musí byť dodržiavaná litera zákona a postupnosť. Sociálny úrad robil čo mohol, aby sa čo najrýchlejšie deťom pomohlo (aj keď o pomoci veľmi nemožno uvažovať v širších súvislostiach, možno o nej hovoriť ako o dočasnej). Naša každodenná prítomnosť pri týchto deťoch bola úspešná a prospešná. Zároveň s pocitom krívd páchaných na týchto deťoch zo strany ich najbližších príbuzných sme sa snažili pomôcť ako sme vedeli a to sa podarilo. V piatok 20.06.2008 deti boli odobraté. Žiaľ aj takáto je občas naša práca a sme tu hlavne pre zabezpečovanie ochrany, pomoci a podpory bezbranným maličkým človiečikom, ktorý sa musia o to svoje miesto na tejto Zemi biť vo chvíli, keď ONY samé nevedia povedať svojim rodičom NEOPÚŠŤAJTE NÁS .
/ o celom prípade Vás budeme ďaľej informovať nakoľko sa v tejto veci budeme angažovať ďaľej a pokúsime sa vyhľadať matku detí a aspoň zistiť čo sa stalo a či jej rozhodnutie takto skratovo konať bolo len kôli zlej ekonomickej situácií v rodine. Samozrejme, že deti budeme chodiť navštevovať a počkáme si ako sa ich osud bude uberať ďaľej a či vôbec tým správnym smerom, alebo k ľuďom, ktorí peniaze majú s úmyslom si slovo rodič kúpiť - už nie raz sme aj takto videli riešiť prípady nechcených, alebo opustených detí, kde sa bralo do úvahy materiálne zabezpečenie predovšetkým /
Zabezpečovať pomoc a prostriedky na takéto veci je veľmi ťažké. Keby sme ich mali v potrebnom objeme, dokázali by sme udržať aspoň jedného člena rodiny a pomôcť mu tak, aby to on bol schopný vrátiť a v tomto sme si istí. Medzi tým by sa všetko v spolupráci s miestnymi úradmi riešilo a pomáhalo. Nemuselo by dochádzať k takýmto drastickým odlúčeniam detí od pôvodných rodín (aj keď niekedy nutných). Z dlhodobého hľadiska sa nám nedarí udržať na našom účte prostriedky, pretože čo dostaneme, okamžite poskytneme (nie je toho veľa, len minimum). Avšak takýchto problémov je veľa a riešením sú naše vlastné zdroje a zdroje známych. Z našej strany je to však povinnosť poskytnúť pomoc, až po tom je to o združení a jeho aktivitách zameraných na tento účel. Oslovením miestnych podnikov a kompetentných osôb sme doteraz nič nezískali a ani nezískavame, pretože naše oficiálne žiadosti končia tam, kde skončili plienky týchto detí. Ak nám aj niekto odpíše skôr nám odpíše počítačom vygenerovanú odpoveď s vetou: vážime si vašu prácu v prospech ľudí, ale v tomto roku Vám naša firma - firmy nedokáže/me poskytnúť pomoc s pozdravom: väčšina oslovených aj veľkých firiem v SR a nadácií. My sme však nikdy nežiadali veľký objem pomoci. Vždy žiadame - prosíme iba o to, čo potrebujú a potrebovali aj napríklad títo malí človiečikovia a po nich budú potrebovať aj tí ďaľší a žiaľ budú. Aj keď si uvedomujeme, že nikto dať vôbec nič nemusí a na to právo tiež predsa každý občan, každá firma, aj nadácia humanitného smeru Má.
Keby sme mali to čo potrebujeme, nikdy by sme nepýtali! Keby sme nemuseli túto prácu robiť, nerobili by sme ju! Keby sme mali možnosť predchádzať takýmto situáciám, robili by sme to a to vo veľkom. Nikdy by sme neboli nechcenými. S týmto pocitom sa nám ťažko pracuje, ale pracujeme.
60 Sk, zabezpečí dvom deťom na 4 dni ovocie kúpené na kusy (banány, jablká)
50 Sk postačí na kúpu 4 detských výživ
50 Sk sme potrebovali na Jablkové pyré
50 Sk nám stačilo na piškóty
50 Sk stačilo na zakúpenie detskej krupicovej kaše a mlieka
60 Sk nám stačilo na 6 jogurtov na 4 dni
115 Sk stačilo na kúpu 250g granulovaného detského čaju s vitamínmi
300 Sk postačilo na plienky
350 Sk muselo byť na Sunar
250 Sk stačilo na detský sirup a vitamíny z lekárne + mastička
50 Sk nám stačilo na maličký objem sladkostí
Pre jedného priemerne zarábajúceho človeka je to ťažký peniaz, ktorý potreboval vyčleniť v náhlej núdzi pre maličké deti. Pre viacerých, ktorí by pomohli by to bolo únosné. Pre oslovené firmy, nadácie a organizácie ktoré o pomoc prosíme počas roka, by tento obnos peňazí nebol žiadnou záťažou do rozpočtu, skôr len prínosom v humanitnej oblasti. Nič viac tu pri tejto práci v teréne nepotrebujeme. Stačil by len záujem informovať sa na to, prečo sme tú žiadosť o pomoc vôbec poslali a či sme akejkoľvek pomoci hodní aj keď tu nikdy nejde o Nás.
Ty Otče všetkých Oteckov,
Ty všetkých Matiek Matka
Teraz vás prosím o všetko, zhliadnite na dieťatká
Ktoré tu Láska nechcela a na svet prišli samé
Vezmite môjho Anjelia, On nech ich stráži Ámen.
(Touto básničkou od M. Rúfusa nechcem vyvolať žiadne, iné reakcie, ako len tie, ktorými som chcel ukázať na Nás ľudí. To My sme tí, ktorý radi zvalíme zodpovednosť na Boha, spoločnosť, či niečo iné, len nevidíme to vlastné čo sami spôsobujeme našim konaním, alebo nekonaním a je úplne jedno či sa nás to týka priamo, alebo nepriamo, alebo vôbec)
Paulínka
1.5 r.
Viktória
2,5 r.
------------------------------------------------------------------------------------
V súčasnosti riešime už žiaľ ďaľší prípad.
------------------------------------------------------------------------------------
1,5 ročnej Veroniky, ktorá sa narodila v Španielsku a jej mamy, ktorá si nemôže vybaviť doklady na svoje dieťa tu na Slovensku, pretože je malá Veronika cudzia štátna príslušníčka, nakoľko mama Veroniky nedisponuje žiadnymi dokladmi. Na celom prípade je zaujímavé, že mama tohto dieťaťa nedisponuje žiadnymi dokladmi o narodení dieťaťa v Španielsku, ale ani na Slovensku. Pracovne síce v Španielsku bola a dieťa sa jej tam skutočne narodilo, ale dokaldy o narodení nemá žiadne. Ďaľšia zaujímavosť je, že matka v Španielsku nechala aj svoju 9 ročnú dcéru Mirku a neplánuje sa tam vôbec vrátiť (podľa vlastných slov) a ani nevie (alebo nechce povedať) presné miesto pobytu jej dcéry s ktorou zo Slovenska do Španielska skutočne odišla. 9 ročná Mirka zostala v Španielsku, bez dozoru najbližších príbuzných, bez matky a čo je najhoršie, matke to zdá sa ani veľmi nevadí. Na Slovensku je teda jej 1,5 r. Veronika (ktorú má v starostlivosti), ako cudzí štátny príslušník a nedokáže si preto vybaviť žiadne papiere, čím by si zabezpečila aspoň nejaké finančné prostiredky. Mama oboch detí je občankou Slovenskej republiky, 9 ročná Mirka tiež, no 1,5 ročná Veronika nie. Mama sa z Veronikou na Slovensko dostala bez problémov. Nikto jej nikde nekontroloval papiere. Išla s 1,5 ročnou dcérou rôznymi spôsobmi prepravy.
Nateraz je nutné zabezpečovať potreby malej Veroniky a mame Veroniky pomôcť s vybavovaním potrebných dokladov. Mama aj sa malou dcérou Veronikou sú dočasne umiestnené v krízovom centre pomoci, kde ich navštevujeme.
Akú pomoc potrebujeme: finančnú na zabezpečenie stravy, liekov, ošatenia, vybavovania okolo dokladov (kolky, cestovné a iné...) len pre dieťa. Mama dieťaťa si musí prostriedky zabezpečovať sama a to: poskytnutými príležitostnými brigádami, prácami a pod.
INFO: ak by niekto v dohľadnej dobe išiel do Španielska do oblasti mesta Benicasim, prosíme Vás, nakontaktujte sa na nás.
Prípad sa rieši na sociálnom úrade a u ďaľších kompetentných orgánov jednať v tejto veci v SR.
