Keď slniečko kloní sa keď sa vonku stmieva,
veľká Mama slonica uspávanku spieva.
Svojím malým sloníčkom do uška ju trúbi,
kladie líce na líčko pretože ich ľúbi.
Ref: /: Hajaj búvaj sloníčatko budeš veľký ako tatko
zaspinkať je jednoducho to sa musíš prikryť uškom. :/
Mama je vždy mamička či sa smeje hnevá,
radosť má vždy rodina keď do sníčkov spieva.
Mama je vždy mamina a vždy krásne vonia,
aj keď veľká trošička ako mama slonia....
Ref: /:Hajaj búvaj sloníčatko budeš veľký ako tatko, zaspinkať je jednoducho to sa musíš prikryť uškom...:/
-------------------------------------------------------------
Toto nie je hocijaká pesnička. je to pesnička ktorá má už dlhú tradíciu a poznajú ju takmer vo všetkých detských domovoch. Pozná ju veľmi veľa detí aj z iných zariadení, ale aj deti z rodín si ju veľmi často spievajú. Táto pesnička sa chytila u každého vekového rozpätia detí. Je o ich túžbach? Je o ich snoch? O čom vlastne je a prečo má taký veľký úspech, že sa musí hrať do nekonečna a to každý deň a to aj na špeciálne želania detí? Prečo? Nie Rok, ani Dva, nehrávame ju jeden krát za deň a ani 5 krát.... Jednoducho ju hráme tak často, že sa pri náhodnom stretnutí niekde na nejakom mieste v tábore mesto pozdravu - odspievame jednu, či dve strofy. Je už LEGENDOU....
Táto pesnička je u detí na táboroch veľmi obľúbená a najčastejšie hrávaná na gitare pri uspávaní hlavne tých najmenších detí. Deti ju majú veľmi radi.
Priali by sme si, aby každá rodina zostala rodinou po kope pokiaľ je to len možné, aby sa mohli večer spolu pomodliť ak sa modlia, aby jednoducho boli spolu. Veď každý potrebuje objatie mamy, otca. Tak si to prajú aj samotné deti, rodiny. Sú to najčastejšie kladené otázky a prosby. Často stačí len malá pomoc na to, aby to tak bolo. Mama, Otec... Je to jediný a najväčší titul, ktorý sme schopný dosiahnúť. Nejde to vždy tak, ako by sme chceli, alebo si predstavovali. Máme však vždy možnosť zabojovať a nevzdať sa tohto titulu.
Na naších cestách a pri našej práci sa stretávame s rodičmi, ktorí chcú ešte dostať šancu (pokiaľ to samozrejme ide). Práve oni sa snažia tak ako vedia a sú schopný. Naša práca v teréne je práve o tom. Tu Vám chceme priblížiť našu prácu aby ste mali možnosť sami posúdiť, vidieť a utvoriť si názor.
Hľadáme pretrhnuté putá na žiadosť samotných detí. Pomáhame rodinám kde to skutočný význam má. Niekomu stačí malá pomoc, inému zas o trošku viac a niektorým stačí len vedieť, že sa v prípade potreby majú kam obrátiť, že sa báť nemusia. Dostali sme sa aj do situácií, kedy sa matka bála byť matkou, pretože nevie viac dať ako dáva (máme na mysli materiálne potreby detí) a stotožnila sa s tým, že dá deti do ústavu, alebo na adopciu. Koľko nocí preplakala keď tak začala myslieť a vo veci konať? Koľko nocí nespala a ako sa snažila deťom vysvetliť čo chce urobiť, lebo si nevie pomôcť? Boli sme pri riešení malých aj veľkých problémov a dalo sa vždy nájsť riešenie, pokiaľ nešlo o hrubé porušovanie ľudských práv, alebo sústavný návrat k opakovanému zlyhávaniu zo strany rodičov.
Svoju prácu Vám na týchto stránkach približujeme už pomaly rok (vo Februári). Na tejto stránke budeme približovať prácu priamo v teréne s ľuďmi, ktorým sme sa snažili (úspešne) pomôcť. Každá zverejnená fotografia je so súhlasom dotknutých rodín, jednotlivcov. Radi s tým súhlasia a vždy nám k tomu povedia túto vetu: aby ste mohli pomôcť aj niekomu inému a aby aj Vám mohli pomôcť dobrí ľudia....
Sme
dobrovoľníci, ktorí chcú pomôcť tam, kde to je treba a to vie každý.
Chceli by sme sa však spojiť s každým, kto nepotrebuje veľa slov, ale
koná a chce konať-pomáhať ďalej. Touto formou si môžeme odovzdávať
cenné skúsenosti, vytvárať dobrovoľné pracovné skupiny, stretávať sa a
pomáhať priamo v teréne. Niekedy stačí len včas podať pomocnú ruku tam,
kde je to potrebné a veľmi urgentné. Uverejnené príbehy sú skutočné.
--------------------------------------------------
Úplne
na konci textov, môžete napísať svoj komentár, postreh, myšlienku,
názor, otázku (ak Vás niečo zaujíma), alebo len tak sa s nami podeliť o
Vaše príbehy, myšlienky, nápady a pod. NAPÍŠTE NÁM!
------------------------------------------------------------------
Príspevky:
1. Sprejeri.. asi Frajeri...
2. Plechovka na ceste
3. Moja Protivná Mama
4. Ukradnuté cesty z minulosti....alebo...?.
5. Kvety v pivnici
1.Sprejeri..asi Frajeri...Zachytil
som skupinku detí, ktorá sprejmi na stenu verejnej budovy sprejovala
svoje umenie. Niekedy mi to pripomína zvieraciu ríšu, v ktorej si
zvieratá značkujú svoje prostredie a tak práve tí íní, vedia s kým majú
česť. Rozdiel je v tom, že v zvieracej ríši je to o prežití daného
druhu. A ako to porovnať s tým, čo vyvádzajú naši mladí? Neviem! S
kolegom sme vyšli von pred našu budovu. Išiel som ho odprevadiť k
dverám a zamknúť bránu. Spoza železnej brány vyskočli traja chlapci a
utekali, čo im nohy stačili, lebo nás videli, ako sa blížime k miestu,
ktoré si vyhliadli za svoj cieľ. Rozbehli sme sa aj My.. a čo i dušu
dáš v tom boji divokom..., predsa len nám zdrhli. Bola to náhoda, že
sme ich vystihli, som si pomyslel a už sa nevrátia. Museli sme sa
vrátiť dnu po baterka a zistiť, čo to tam vlastne vyvádzali. Otočili
sme sa a išli po baterky. Po desiatich minútach sme boli vonku a znovu
oni tam. No tento krát sme už nič nenechali na náhodu a začali sme ich
prenasledovať. Boli veľmi prefíkaní, ale dostali sme ich ešte
prefíkanejšie. Vzali sme ich dnu a kázali im zavolať ich rodičov
mobilmi. Rodičia prišli a spustila sa paľba slovných napomenutí a pod.
Vysvetli som im, že práve spáchali trestný čin, za ktorí môžu byť
trestne stíhaní a o problémoch v rodine už nehovoriac. Veľký chlapci
plakali a rodičia len v nemom úžase krútili hlavou nad počínaním
svojich detí. Jeden z rodičov nám povedal, aké výborné výsledky
dosahuje jeho dieťa v škole a v športových aktivitách. Má všetko, nič
mu nechýba, toto musel urobiť prvý krát. Ten druhý rodič sa len s
obtiažnosťou, ale tiež pridával. Musel som však s pravdou von. Rodičia spozorneli a neverili mi. Tak som im povedal: Tak
som povedal, že to neurobili prvý krát.ak dieťa je pristihnuté pri
takomto čine prvý krát, nevráti sa späť na miesto činu a už vôbec nie v
ten istý deň, alebo len o pár minút neskôr. To že ho niekto môže
potrestať a vyrušil ho pri tejto činnosti s ním zatrasie na dosť dlhú
dobu - chvíľu, ale Vašich to nijak neznepokojilo. My sme sa ich pýtali,
či to už urobili aj niekde inde. Najprv zapierali, ale potom nám
priznali, že už viac krát. To,
že to pred Vami povedať nechcú, nie je nič nezvyčajné. Deti z dobrých a
slušných rodín, zaopatrených. Rozlúčili sme sa s tým, že si dajú na
nich pozor a budú ich kontrolovať častejšie, ako tomu bolo doteraz.
2. Plechovka na ceste.
Cestou
do Zvolena z Ružomberka som na výpadovke z mesta uvidel troch chlapcov
na kraji cesty a v strede cesty plechovku. Nevenoval som tomu pozornosť
až dovtedy, kým som sa nepozrel do spätného zrkadla a neuvidel tam tých
troch chlapcov, ako nastavujú plechovku tak, aby ju idúce auto správne
zasiahlo kolesom. Skočil som na brzdy svojho auta, otočil ho a vrátil
sa k nim. Vystúpil som z auta a prišile k nim so slovami: chlapci,
uvedomujete si, akú zábavu ste si práve zvolili a koľko nešťastia tým
môžte spôsobiť nič netušiacemu vodičovi-vodičke auta, ak ako očakávate
správne trafí plechovku? Máte predstavu, čo všetko sa môže stať ak sa
vaša predstava naplní? Možno pri desiatich, dvadsiatich autách nič, ak
to dovtedy nevzdáte, ale pri tom ďalšom aute, už môže byť pre niekoho
neskoro, niekto, kto sa chce domov vrátiť a niekto na koho doma čakajú
sa im nevráti, vďaka Vašej hlúpej zábavke s plechovkou. Najprv sa mi
jeden z nich smial, no ja som to myslel vážne a nemienil som ich nechať
len tak. Prišiel som k nemu bližšie a spýtal sa ho, čo je na tom tak
smiešne? Povedal som niečo také vtipné, aby si sa mohol zasmiať? Rád by
som vedel čo, možno som sa niekde pomýlil a povedal nejakú kravinu,
ktorá smiešna môže byť, ale v tejto chvíli si neviem spomenúť, tak mi
pomôž prosím! Len stál a nič nehovoril. Ostatní ho začali brániť
slovami, že to on má taký výraz v tvári vždy. Myšlienky som prerušil a
spýtal sa ich prečo sú na tejto ceste. Ideme do B. Bystrice zabaviť sa,
tak stopujeme. Keďže som mal auto prázdne, ponúkol som im odvoz a čuduj
sa svete, prijali ho. Cestou sme sa rozprávali o všeličom, až padla reč
na drogy na školách. Neverili by ste v akom veku sa deti dostanú k
prvej droge vo svojom živote a ako jednoducho to začína. Vôbec so mnou
nerozprávali ako hrdinovia, myslím, že už rešpekt predo mnou mali
dostatočný. Boli Ružomberčania a konkrétne sme sa bavili o sídlisku
Klačno, ktoré je týmto povestné a nazývané medzi nimi, druhá
bratislavská Petržka. Tak si to veľmi pozorne prečítajte, stojí to za
to.!
Citujem:
ujo, u nás je to veľmi jednoduché...máme svoje miesta a svojich ľudí.
Najprv nám to ponúkli zadarmo, začali sme s marišou (a nie ste
Policajt? spýtali sa ma) a pokračovali už iba niektorí tvrdšími
drogami..hlavne heroín (veľmi riedený a nekvalitný), pervitín, rôzne
tabletky, ktorých názov sme nikdy presne nevedeli a končili fetovaním,
ak nič iné po ruke nebolo. Presne vieme za kým máme v škole ísť a kto
je dealerom. Vieme, čo máme mať pri sebe (akú hotovosť, alebo akú
hodnotu nejakej veci). Stretávame sa na miestach, ktoré nie sú vôbec
tajné, ale viditeľné. To ale neznamená, že keď nás vidia, že vidia
všetko. Na školách je to najjednoduchšie, ak viete za kým ísť. Zoženie
Vám všetko, čo si poviete (osobne si myslím, že často ani nevedia
rozoznať, akú drogu im to predali, moja pozn.), len nesmiete zmätkovať.
Všetko má svoje pravidlá a toto už je veľmi dobre zabehnuté. Nikto Vám
zdroj neprezradí, je ich tam viac a ten dotyčný by na to veľmi doplatil.
Spýtal
som sa: vedeli Vaši rodičia, kedy ste s tým začali? Odpovedali stručne:
nevedia nič doteraz...Ako je to možné?, pýtal som sa ďalej...Nikdy
nevedeli nič o nás a už vôbec nie to, čo sa týka nás. O školskom
prospechu si zistili, stačí mať dobré a aj priemerné známky, ale aj
samé jednotky a máte pokoj. Nič viac nechcú vedieť a ani sa o to
nezaujímajú. Prídeme domov, aj tak doma nie sú. Ideme von za našou
partiou a tam sme až do večera. Večer sú unavení, spýtajú sa len na
zopár vecí a už spia, alebo sa venujú televízoru až pokým nezaspia. Do
toho ešte niekoľko pracovných telefonátov a máte deň preč. Máme svoj
svet. V ňom sme sa už naučili žiť bez toho, aby sme vedeli, že niekomu
chýbame. Chceli by sme sa venovať športom, ale toto mesto nie je
naklonené k mladým. Nemáme kde tráviť voľný čas a tak si ho trávime po
svojom. Sem tam prídu policajti, jedného z nás vezmú a život ide ďalej.
Chceli
by sme to zmeniť, ale nevieme ako a možno aj vieme, ale nepočúvajú nás,
nie je to dôležité a tak nám len sľubujú a potom nás klamú, keď to
nejde.Koniec citátu.
Len som opakoval do kola: To snáď nemôže byť pravda.?
Oni
ma len slušne ubezpečovali, že to pravda je a nepovedali ani to
naj..(čo? to neviem). Rozhovor sme ukončili s rozoberaním vecí, ktoré
by chceli dosiahnúť a čo vlastne chcú. Povedal som im, kde robím a že
keď budú chcieť, nech dajú svoje myšlienky svojho záujmu a trávenia
voľného času na papier a Ja sa pokúsim to niekam posunúť, ak mi to
zveria. Rozlúčili sme sa veľmi slušne a rovnako slušne aj poďakovali za
odvoz a ospravedlnili sa ze incident v Ružomberku s prísľubom
neopakovania takej ,,zábavnej činnosti´´ Verím, že ani toto stretnutie,
rovnako ako to predchádzajúce s tými sprejermi, nebolo náhodné.
3.). Jedného
dňa, keď moje deti budú dosť staré, aby pochopili logiku, podľa ktorej
postupuje rodič, poviem im, ako mne povedala........
moja protivná mama:
Milovala som ťa dosť na to, aby som nad tebou stála 2 hodiny, kým si si riadil izbu, čo normálne trvá 15 minút...
Milovala som ťa dosť na to, aby som bola ticho a nechala ťa samého zistiť, že tvoj najlepší priateľ je podliezavec.....
Milovala som ťa dosť na to, aby som ti dovolila vidieť môj hnev, sklamanie a slzy v očiach. Deti musia vedieť, že ani ich rodičia nie sú dokonalí......
Milovala som ťa dosť na to, aby som ťa donútila vziať zodpovednosť za svoje činy aj keď ten trest bol taký krutý, že mi skoro zlomil srdce....
Ale hlavne:
Milovala som ťa dosť na to, aby som ti povedala NIE, aj keď som vedela, že ma za to budeš nenávidieť. To boli tie najťažšie boje zo všetkých. Som rada, že som ich vyhrala, pretože na konci si vyhral TY tiež. A jedného dňa, keď tvoje deti budú dosť staré na to, aby pochopili logiku rodiča, aj Ty im povieš:
Bola tvoja mama protivná?
Moja teda bola. Mali sme najprotivnejšiu mamu na celom svete!
Kým iné deti mali na raňajky cukríky, my sme jedli vločky, vajcia a chlieb.
Keď iní mali Pepsi a keksy na obed, my sme mali sendvič.
A môžeš si domyslieť, že naša mama nám varila večeru úplne inú, ako mali ostatné deti.
Tiež mama musela vedieť kde sme celý čas, ako keby sme boli väzni, vo väzení.
Musela poznať našich priateľov a čo s nimi robíme.
Keď sme povedali, že sa vrátime o hodinu, žiadala, aby sme boli doma o hodinu, alebo aj skôr.
Hanbili sme sa to priznať, ale dokonca si dovolila porušiť zákon o práci detí tým, že sme museli pracovať. Museli sme umývať riad, postieľať si, naučiť sa variť, prať, žehliť, vysávať, pracovať v záhrade, keď aj len s odnášaním plevelí v prútenom koši, okolo domu, vynášať smeti a iné kruté práce. Myslím si, že keď v noci ležala v posteli, rozmýšľala, aké práce pre nás ešte vymyslí.
Vždy žiadala, aby sme hovorili pravdu a nič len pravdu, celú pravdu. Kým sme vyrástli na tínedžerov, dokázala nám čítať myšlienky a mala oči aj vzadu. Vtedy sme mali už fakt ťažký život.
Mama nedovolila, aby nám priatelia zvonili zdola. Museli prísť až ku dverám, aby ich mohla spoznať. Kým iní randili už v 12, či 13, my sme museli čakať do 16, až 17.
Kvôli našej mame, sme zmeškali veľa vecí, ktoré zakúsili iné deti.
My sme nikdy neboli pristihnutí pri krádeži, vandalizme, opitosti, alebo zavretí vo väzení za nejaký zločin. Nikdy sme sa nemuseli za nikoho v rodine hanbiť. Nikdy sme nikomu neubližovali a ani sme sa nesprávali tak, aby sme poškodzovali meno svojej rodiny, meno svojej mamy, meno svojho otca.
To všetko bola jej vina!
Kvôli našej mame, sme opustili domov, ako vzdelaní, čestní a dospelí. Snažíme sa byť rovnako protivní rodičia, ako bola naša mama.
Myslím, že dnešný svet, je hore nohami.....
Jednoducho nie je dosť protivných mám!
4) Viete odkiaľ sú tie tri deti, ktoré sa často opakujú v hlavičke príspevkov s nápisom: ďakujeme?
UKRADNUTÉ CESTY MINULOSTI alebo: ŽIADNE STRETNUTIE NIE JE NÁHODNÉ:
S kolegom z Vojenskej nemocnice sme cestovali na návštevu jednej rodiny a detského domova na Východnom Slovensku.
Cesta
nám ubiehála, kilometre sa míňali. Rozprávali sme sa cestou o
Slovensku, aké je nádherné a obzvlášť dediny, lazy, osady obklopené
horami. Bola zima a sneh, takže som musel dávať veľký pozor na cestu a
byť ostražitý. Náš starúšik už má čosi za sebou. Nechcel som zostať na
holičkách niekde, kde to vôbec nepoznám obklopený lesom. Išli sme takou
horskou cestičkou resp. cestou, ktorá viedla cez horu. Prešli sme osadu
Letanovce, až kým sme si neuvedomili, že sme mimo a že sme asi zle
odbočili.
Vrátili sme sa teda naspeť na hlavnú cestu a smerovali
k už spomenutej osade. Mali sme v úmysle sa spýtať kde sme a ako sa
dostaneme do Žakaroviec (to bol prvý cieľ našej cesty: Detský domov).
Auto som zastavil priamo na ceste a odtiaľ sme sa chceli kúsok vydať do
osady po informácie. To sme ani nemuseli.. Hneď ako som zastavil sa
okolo nás zhŕklo kopec detí a dospelých a všetci chceli vedieť kto sme,
či nie sme z vlády, čo chceme, či máme cigarety, či niečo nechceme
kúpiť a pod... Otázok sa priznám bolo tak veľa, že som nestíhal
reagovať na ani jednu z nich. Sedel som v aute aj s kolegom a nestíhali
sme sa diviť, keď sme zbadali neoblečené a bosé deti, ktoré sa po celý
čas usmievali. Kolega je zdravotník a hneď sa chcel chopiť svojej úlohy
(aspoň slovne), lebo sa bál, ako aj Ja. Z auta sme dosiaľ nevystúpili.
Nie pre to, že by sme sa naozaj tak veľmi báli, jednoducho sme to
nestihli. Deti boli natlačené na aute a prichádzalo stále viac ľudí.
Napokon
som zborovým - hromovým hlasom zakričal otázku, ktorú som nemal
zodpovedanú a pre ktorú som prišiel sem: Vedel by nám niekto z Vás
poradiť cestu do Žakaroviec, asi sme zablúdili a nevieme kam, kde
odbočiť?. Dali hlavy do hromady a po necelej minúte sme vedeli kam ísť
a to bez platenia. Zodpovedali sme im ešte zopár otázok (veľa otázok
padlo na adresu mojej BA špz, lebo vraj som bohatý keď som z BA).
Celkom som tomu nechápal, veď som tam stál zo 17 ročným autom zn.
FAVORIT. Musel som sa z toho dostávať nejak inteligentne von a dostal
som sa. Poďakovali sme sa a pokračovali v ceste. Keď sme prišli na
rázcestie odbočky, pochopil som prečo som nenašiel tabuľu o ktorej som
vedel, že tam Je. Bola zaviata snehom a sneh sa na nej držal a držal.
Prišli sme k prvému nášmu cielu, zvítali sa s deťmi, poguľovali
dievčatá, porozprávali a vypili si čaj a o dve hodinky sme sa lúčili s
tým, že nás čaká ešte jedna súrna návšteva.
Tak sme
vyštartovali okolo 17 hodiny na cestu smerom do Rožňavy cez nejakú
dedinu, cez ktorú vedie skratka na hlavný ťah na Rožňavu (aspoň tak to
vedel môj spolujazdec, presviedčal ma, bol si istý, cesta je super,
udržiavaná a pod..).
Ako už napovedám, problémy po príchode
nenechali na seba dlho čakať. Cestu ktorú opísal tak verne síce našiel,
ale aké bolo aj jeho prekvapenie, keď sme sa tam veľmi ťažko dostali a
prišli k snehovej stene za ktorou cesta má pokračovať a nepokračuje, si
môžete domyslieť. Bolo už neskoro a tma. Nevedel som či mám nadávať,
alebo odhrabávať kvalitne udržiavanú cestu podľa môjho kolegu. Stena!
Obrovská stena a naše auto maličké, drobučké pred ňou, akoby sa chcelo
popasovať s týmto problémom. Potom som sa začal smiať, pretože môj
spolu cestujúci len nechápavo krútil hlavou nad tým, čo vidí a ten
pohľad stál za to. Dosť sme sa ponáhľali a návšteva to mala byť súrna a
veľmi potrebná. Veľký časový sklz a presun o 50 km na vyše urobili
svoje aj s mojou psychikou. Začal som uvažovať nad tým , že dnes už
nemá význam podstúpiť ďalšiu cestu. K tomu ešte začalo riadne a husto
snežiť a kolega dostával samé sms - správy o tom, kde je, prečo už nie
sme tam a pod.
STRESS!!!
No hrôza nad hrôzou. Mne však
zostal v pamäti jeho pohľad a tak sa mi stále vybavoval vždy, keď mu
zazvonil telefón a on sa musel vykrúcať a hľadať slová. Nakoniec sme sa
išli opýtať do miestnej krčmy, pretože mu niečo v hlave svitlo a tým aj
nová nádej o nejakej novej ceste, ktorá je tiež niekde tu. Neviem kto
mu to tam radil, ale znelo to vždy dosť presvedčivo (asi lesný
škriatkovia).
Tak som auto otočil a spúšťal sa dolu do dediny,
ktorej názov som vôbec nevedel. Zastavili sme pri krčme. Vošli sme dnu
a tam nás uvítal jeden hosť, krčmár a ...? Krčmára sme sa spýtali na
cestu ktorou sme pôvodne chceli ísť. Potvrdil nám že je-existuje.
Zasmial sa však na tom, že sme tade chceli prejsť teraz, keďže je ťažký
prechod po tejto ceste aj v lete a pokiaľ nemáte terénne vozidlo,
pripravte sa na poriadne otrasy. Úsmev krčmára veštil to, že si myslí,
že si robíme žarty. Že si, ne že si, kolega na to nedbal a spýtal sa aj
na ďalšiu trasu. No to už krčmár bol v riadnom šoku. Ja som musel z
krčmy odísť, lebo by som praskol od smiechu pri mimikách tváre, ktoré
pán krčmár strúhal. A môj kolega s úplne kľudným, výrazom v tvári -
pokoj angličana, neúnavne sa pýtal bez známok - náznakov smiechu,
úsmevu, či vtipu.
Myslím, že sa tam dohadovali a na niečo prišli.
Lebo krčmár ma zavolal dnu a spýtal sa či nepotrebujeme uliať za jeden,
aby nám tá zima neudierala tak do hlavy. Pridal sa k nemu aj jeden hosť
už riadne potúžený (asi aj jemu tá zima spôsobovala problémy).
Taktne
som ponuku odmietol. Vyšiel s nami von, ešte sa rozprával s nami o
cestách na okolí, už vážne a poskytol nám informácie o ktorých som
vedel od samého začiatku. Jediná cesta je návrat speť na hlavný ťah. To
nebola dosť dobrá správa, pretože išlo o veľkú obkluku z nášho miesta.
Čiže pripadal do úvahy jedine návrat domov.
Nastalo hlboké
premýšľanie, ktoré preťalo krik prichádzajúcich detí ku krčme. Prišli k
nám a pána krčmára sa opýtali, či je tu ešte ich otec..Je! odpovedal
krčmár a zakričal na ňho, aby vyšiel von a išiel domov. Ten sa tackal
von, ale domov sa mu nechcelo. Potom sme si všimli, že deti boli len v
papučkách aj to v deravých. No boli veľmi veselé. Ich otec ich pred
nami poúčal, dohováral im, ale jazyk ho nie dobre poslúchal z čoho deti
mali obrovskú zábavu. Kolega vytiahol lízatká, cukríky a rozdal deťom
(nevedel som, že také niečo má, až po tom mi povedal, že to bolo určené
pre tú slečnu - návštevu, kde sme mali byť).
Krčmár zas pripomenul hosťovi, ako sa má zodpvedný otiec detí starať a nie strebať, no ten mu kontroval bľabotaním..
Kolega
potom sa spýtal, či sa nemôžeme všetci takto spolu na pamiatku
odfotiť.. dostal kladnú odpoveď a tak som vytiahol foťák a stlačil
spúšť. Deti sa samozrejme chceli ešte fotiť, no foťák mrzol a mrzol a
tak som sa tváril, že ich fotím (nechcel sa mi film pretáčať, aj keď
cvakal, myslel som si, že to tak je).
Mýlil som sa. Zostal som veľmi
prekvapený z toho, aké fotky narobil a nacvakal (aj keď sa ukázalo, že
na jeden záber cvakal dva krát). Deti sa predvádzali, guľovali sa medzi
sebou, vystrájali a otec ich okrikoval.. bez výsledne, pokračovali
ďalej a to v tých papučkách. Rozlúčili sme sa so všetkými a išli si po
svojej ceste. Vonku husto snežilo. Domov sme prišli v neskorých nočných
hodinách, dohodnutú návštevu sme nezvládli.
FOTKY: vyšli
perfektne a aj také, ktoré som vôbec nevedel že fotím , lebo som si
myslel, že mi tie zábery nevyjdú, kvôli veľkej zime a zahmlievaniu
objektívu.
Vy ich vidíte na našej stránke - trošku upravené.
Dedina do ktorej sme to zablúdili: Smolník (alebo mesto?).
Deti: TRI (mená som si nezapametal).
Miestny občania: krčmár a hosť (otec tých detí).
Chystáme:
chystáme sa ich navštíviť, priniesť nejaké darčeky, veci, fotky,
sladkosti a zistiť, ako im môžeme pomôcť ( ak to bude potrebné).
Sú neodmysliteľnou súčasťou nášho združenia a patria k nemu.
S nimi sme celé združenie spustili. Na návštevu sa tešíme a uvidíme, či si nás budú pamätať.
Priblížime Vám toto stretnutie na týchto stránkach.
Kvety v PIVNICI.
Kde nič nepočuť a nevidieť nie je čo riešiť..
Čo
sa naoko zdá že je v poriadku je vo veľmi kritickom bode, je na hrane
sa pohybujúcej medzi životom a smrťou. V prípade týchto detí, je to
veľký hazard s ich zdravím a s vysokým percentom neustáleho denno -
denného zanedbávania, ešte malých detí a detí, ktoré nevedia povedať
niekomu som hladný, lebo to jednoducho NEVEDIA. Spoliehajú sa na mamu,
otca. Dôverujú im, že práve Oni sa postarajú. Dôvera o ktorú rodičia
nikdy neprídu. A keď sa nedarí ani rodičom naplniť potreby svojích
detí, pre ich vlastné pohodlie, pre rôzne závislosti, preto, že
nepočúvajú a neprijímajú pomoc, preto, že nespolupracujú a často sa
samí rodičia pohybujú na hrane asociálneho spôsobu života v ktorom sa
pravdepodobne aj dobre cítia, pretože nechcú prijímať žiadny druh
práce, pretože si často klamú a nepriznávajú si fakt, že zlyhávajú až
pokým neprídu na rad represívne opatrenia. Zoberú nás do domova? Ľudia
budú na nás ukazovať a spolužiaci si z nás budú robiť srandu? Tak sa
začnú potom deti týchto rodičov vypytovať. My schopný pomôcť sme a to
aj všetky inštitúcie, ktoré poznám. Nepochopiteľná obrana matky, otca v
tej chvíli je neopdstatnená, až s odstupom času prídete na to, že sa
bránia pre svoje vlastné pohodlie. Učia klamať a podvádzať svoje deti.
Aby si tento rizikový rodinný status udržali. A My sa tak snažíme
pomôcť, že to vyznieva ako poriadna naivita NÁS naivných ľudí -
dobrovoľníkov. Sú tam však ešte malé deti, veľmi malé deti a tie do
toho nezaťahujem. Práve tie nás nútia konať. Viem už, že čo má padnúť
to aj padne. Len sa snažíme aj v tomto prípade minimalizovať možné
riziko, ktoré by sa mohlo neblaho podpísať na psychickom stave týchto
detí a mohlo by ich to poznačiť na celý život. Tomu sa dá zabrániť tak,
že veľmi pomaličky budete postupovať v riešení celého prípadu aj proti
nevôli rodičov v spolupráci (keď to ide a je ochota) so sociálnym
úradom a inštitúciami, do ktorých deti chodia npar. (školy, jedálne,
kluby).
Skoro
ráno som išiel s autom do opravy. Po opravení auta som sa ponáhľal do
práce. Pohľad ktorý sa mi naskytol po pravej strane cez okno auta mi v
pamäti zostane ešte veľmi dlho. V smetiach sa prehrabávajúcu matku so
štvor ročným dieťaťom (dievčatko). Vystúpil som z auta a ponáhľal sa k
nim. Oslovil som ich a spýtal sa na to čo sa stalo matky, ktorá
prehrabávala smeti a niečo hľadala. Po nič nehovoriacej odpovedi,
odmietla aj ponúknutú pomoc. Nakoniec sme sa predsa len uzhodli, že
prijme aspoň potraviny ktoré kúpime v obchode v blízkosti miesta kde
sme boli. Tak sa išlo nakupovať. Kúpili sme hlavne cestoviny, chlieb,
pečivo, maslo, mlieko, múku a zeleninu. Pri objeme nákupu, ktorý mi
pani hovorila - diktovala som pochopil, že tu nejde o jedno dieťa, ale
o viac detí a to rovno o štyri ďalšie deti o ktorých počas nákupu
rozprávala.
Dozvedel som sa jej príbeh:
Druh
s ktorým žijem odišiel do práce a neposlal nám žiadne peniaze.
Nezavolal ani nedal vedieť kedy príde a väčšinou je aj tak opitý a nemá
ani korunu. V dome nemám nič čo by som deťom dala jesť, preto som
hľadala nejaké veci, kov, železo, ktoré by som mohla predať a kúpiť
niečo jesť.Urobil to už takto niekoľko krát a ja som bola prinútená
takto hľadať po smetných košoch, aby som mohla dať deťom niečo jesť.
Stále sľubuje, ale nič nedodrží a my len čakáme že bude lepšie. Bola
som na sociálnom úrade, ale nič som nevybavila lebo ON nevie dokázať
príjem (pretože robí na čierno, ak vôbec niečo robí). Pretože žijeme v
spoločnej domácnosti a on nie je evidovaný na úrade práce môj príjem na
deti (5), činí 2040 Sk. Žiadny iný príjem nemám. Nevedela som čo mám
robiť keď som nepochodila ani na úradoch tak som to riešila takto. V
škôlke malej tiež nedali zvýhodnenú stravu len preto, že neviem dokázať
jeho príjem on na úrad ísť nechce a mňa neuznali sociálne odkázanou. To
znamená, že som nemala za čo zaplatiť plnú výšku stravy v škôlke a v
škole deťom. Varím im teda doma hlavne zemiaky, lebo tie sme nasadili a
ešte máme. Nechcem o deti prísť veď sa o ne starám, ale čo mám robiť,
kde mám ísť?.... A tak som len počúval a snažil sa v hlave si rýchlo
prehodiť a utriediť myšleinky. Domov po nákupoch odviezť nechcela, lebo
nechcela, aby som vedel kde býva (čo som chápal lebo sa bála). Dal som
jej na seba kontakt a s tým sme sa rozlúčili.
Po
týždni sa ozval telefón a pani matka tých detí zavolala, že je opäť v
problémoch. tento krát v nich bola až priveľmi. Súhlasila s návštevou a
tak som dorazil do blízkej dediny pozrieť kde to vlastne býva a čo sa
deje. Vošiel som do domu, nie však tak ako je zvyčajné. Oni totiž
bývajú v pivnici rodinného domu, ktorú si upravili svojpomocne na
,,bývanie". V tejto pivnici bývajú už 11 rok tak, aby ich nikto
nepočul, neposudzoval, nevidel, nestaral sa, neznevažoval a pod.
Privítali ma deti. V dome nebolo ani kúska chlebu, žiadneho jedla.
Najmenšie dievčatko malo vysokú horúčku. Napriek tomu v dome bolo
veselo. Deti boli veselé, akoby ani žiaden problém nebol, neexistoval.
Navrhol som matke, že dieťa zoberieme na pohotovosť, zoženieme do
pondelka niečo jesť (bol víkend) a v pondelok budeme riešiť situáciu so
sociálnym úradom. Dieťa sme v sprievode jej strašej 15r. sestry
odviezli na pohotovosť a išli zháňať niečo jesť. Podarilo sa nám aj
vďaka pomoci našich známych zabezpečiť čo najviac potravín. Mali sme z
toho veľkú radosť, že máme tak veľa. Vedeli sme, že to musíme riešiť a
nenechať to tak.
V
tom dome - pivnici je permanentne dlhodobo hladných 5 detí a najmenšie
má len 4 rôčky. Ani susedia, ani učitelia, ani obvodný lekár, ani
sociálny úrad nepostrehli nič... vôbec nič a na tých deťoch to doslova
kričí.. To mi veľmi rezonovalo v hlave a už som sa tešil na pondelok.
2040 korún predsa nemôže stačiť na uživenie jedného človeka, nie 5 detí
v dome. Matka tých detí vravela pravdu a po zisťovaní skutočností okolo
tejto veci by ste neverili ako ľahko sa dokážu úradníci stotožniť s
tým, čo nariaďuje zákon. Vôbec však neberú - nebrali do úvahy aj to, že
matka týchto detí nedokáže presvedčiť svojho druha, aby prišiel na úrad
a podpísal aspoň trápne čestné prehlásenie, ktoré by zabezpečilo vyšší
príjem rodine, čo jemu nič nehovorí. Evidujú ho ako pracujúceho - resp.
dobrovoľne nezamestnaného. Kde však berú istotu že pracuje a
zabezpečuje príjem do rodiny som sa doteraz nedozvedel. Je to
jednoduché. Dozvedeli sa , že pracuje príležitostne niekde a tak z toho
usúdili, že príjem do rodiny je zabezpečený. Stačí, že sa len
dozvedeli. Tento človek má vyšší morálny kredit, ako matka tých detí,
lebo on vraj to celé opravil, on sa vraj stará. To už však veľmi dlhú
dobu, nie je pravda a alkohol už dávno u otca týchto detí je na prvom
mieste. Úradníci však naďaľej trvali na jednom papieri, ktorý mal tento
muž podpísať a prehlásiť že nemá žiadny príjem, čo on odmietal a
odmieta a trvali na ňom... čo tam po tom, že deti v tom dome už pol
roka hladujú, že nemajú žiadny iný príjem do rodiny. Nebol dôvod si
myslieť, že z 2040 resp. z 2160 korún neprežijú. Toto sú overené fakty.
Žitie v pivničných priestoroch považujú sociálny pracovníci za normálne
v tejto dobe. Za normálne považu z okolia tejto rodiny tiež to, že v
škôlke ani v škole deťom nemohli dať stravu, veď kde sa najedia 40
nenajedia sa ďalší traja, štyria, lebo nespĺňajú podmienky na
odoberanie zvýhodnenej jedno korunovej stravy v školskej jedálni a to
doslova. Pravdepodobne by deti asi aj tak nejedli. Hanbili by sa. Nie
sú na to zvyknuté a pri tom je to úplne normálne.
Deti
majú výborné správanie a prospechy v škole. Sú večne usmiate a dodávajú
energiu aj ostatným. Ich sneho biele usmiate tváre sa smejú aj keď sa
nesmejú. Prospech dobrý, správanie tiež, problémy žiadne nič výstredné.
Kto by si všimol niečo že? Veď ich telesná schránka ledva drží na
nohách, ledva drží po hromade, ale kto by si niečo všimol, postrehol
keď majú dobrý prospech a nedávajú nič najavo.
Keď som tam prišiel
nejedli už dva dni nič (dokázateľne). Pohotovostná lekárka potvrdila
zanedbanosť vysokého stupňa a vyhladované, dehydrované dieťa ktoré sme
doniesli na vyšetrenie z dôvodu vysokých teplôt. Pustila sa do mňa,
lebo si myslela že som otec (čo bolo veľmi milé vzhľadom k tomu, že ja
som trošku tmavšej pleti). Bola asi dosť nahnevaná tak tento detail
prehliadla. Musel som teda vysvetľovať. Po prehliadke sme vybrali lieky
a išli domov k nim domov, lebo malá už bola v strachu (nemohla zostať v
nemocnici). Kúpili sme cestou potrebné potraviny, sladkosti a doma nás
už čakal uvítací výbor. Každá návšteva u nich je srdečná a milá. Veci
sa pohli po návšteve sociálneho úradu, ale nie tak ako by sme
očakávali. Prekvapený som zostal tým, že sociálny úrad vedel aký má
matka príjem, kde žijú a ako. NEKONAL. Prečo? Keď som sa ich spýtal, že
deti sú tam a je ich 4, útočili na matku, lebo nepresvedčila druha už
rok aby prišiel druha - ožrana, ktorý ju bije vyhadzuje a správa s k
nej ako k handre domu , keď náhodou príde po mesiacoch domov. Človeka
ktorému jeho vlastné deti nehovoria nič. Matka nespolupracuje. My
predsa nikoho nemôžeme na silu nútiť, aby si riešil svoje problémy, kd
to sám nechce, klame, zavádza a pod (bránil sa úrad). S tým sa súhlasiť
dá aspoň v tomto prípade určite. Sú tam však deti. Z toho čo mi
povedali som sa nevysomáril doteraz a to inteligenciu mám. Jedno
oddelenie nevedelo čo robí to druhé a vzájomne sa obviňovali. Vtedy som
si uvedomil, že tá matka tu pred rokom nemohla nič vybaviť... ani teraz
tomu nebolo inak a stále nie je. Tak musím počkať...snáď zajtra sa mi
niečo podarí. Matka špekuluje a zavádza. Sociálny úrad nás
nekontaktuje, ako dobrovoľníkov ktorí pomáhajú tejto rodine. To musíme
robiť My, aby sme postupovali v medziach sociálnych zákonov. Nedostal
som odpoveď na to, dokedy budeme ťahať túto rodinu - resp. deti z
vlastných finančných zdrojov (granty na takéto niečo nezískate nikde).
Sociálny úrad ako štátom zriadená inštitúcia má už dávnmo iné priority.
Možno sú stanovené iné priority. Takéto prípady budú len pribúdať a
budú na okraji záujmu nielen poverených a kompetentných inštitúcii, ale
je vysoká pravdepodobnosť, že sa to čoraz viac bude týkať aj nás ľudí.
Pretože nedokážeme pokryť vlastné potreby a vlastný spôsob života ktorý
sme si zaumienili, že budeme žiť. Už teraz máme nasadenú vysokú latku s
vysokými dlžobami - úvermi na jednu rodinu. Je jeasné, že sa chce každý
rodič o svoju rodinu postarať čo najlepšie a tak to má byť. Preto
záujem ( aj s pochopiteľných dôvodov) pomáhať bude len minimálny.
Dovtedy o tieto deti bude postarané.
Nie však tými, ktorí by mohli
najrýchlejšie pomôcť a využiť všetky dostupné prostriedky na
dosiahnutie zmeny života a ochrany (aspoň) detí.
To My musíme hľadať
miesta odkiaľ zoženieme prostriedky do vtedy, pokým sa niečo predsa len
nepodarí vyriešiť a posunúť tak rodinu do lepších podmienok. A to aj za
cenu represívnych opatrení, možných sociálnym úradom, ako jedinou
kompetentnou inštitúciou v tejto veci jednať. Niekto sa predsa spametať
musí. Tu ide o deti. Koľko by sme toho urobili pre svoje, aby sme ich
chránili pred zlyhávaním a pred takýmto prostredím. ..koľko..?
Stotožnili
sa s tým, že sme na problém tejto rodiny upozornili a pravdepodobne
majú za to, že tam chodíme a snažíme sa im zabezpečiť aspoň stravu.
Nespýtajú sa či máme na to prostriedky, alebo nie. Neponúknu Vám žiadnu
pomoc. Už je to mesiac od prosieb detí, ktoré prišli požiadať o pomoc,
aby mali čo jesť. Nikto a to dokonca ani v škole a ani v škôlke sa
nezaujíma o to, či tie deti sa nemôžu najesť v školskom stravovacom
zariadení (bezohľadu na to, či má ich matka potrebný papier), alebo
príjem. Jasné, že matka nespolupracuje tak, ako by mal človek s
takýmito problémami spolupracovať. Myslím si, že si neuvedomuje ako
ohrozuje deti.
Nikto sa nezaujíma o to, aký dlhý čas už prešiel a
rodina sa z miesta nepohla. 2160 Sk. To je jediný príjem, ktorý táto
rodina má k dispozícii. Vysvetľoval som aj na úradoch, že občianske
združenie miniBODKA nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami,
ktoré by malo na účte dlhodobo, alebo pravidelne dostávalo na tieto či
iné účely. Vysvetlil som, že tejto rodine môžeme pomôcť len z našich
osobných platov aj to len na malú chviľu a možno ak, tak len
jednoroazovo. Z tej chvíľky a jednorazovosti sa stalo pravidlo
viacrazovosti, pretože nás nikto nepočúva a čo je horšie, ani základné
potreby tých detí nehovoria kompetentným absolútne nič. Každý kvet
potrebuje polievať aby mohol rásť a byť tak prospešný. Tieto kvety
polieva matka v zatuchnutom a veľmi špinavom prostredí pivnice
rodinného domu tak, ako len vie, aby jej rástli a spôsobovali radosť,
aby zostali rodinou a ako rodina aj prežili a žili. Je to z jej strany
všetko čo dokáže. Tieto kvety tam, kde by väčšina z nás kvety nikdy
nepolievala a ani nedávala.
Priznám
sa, že mám chvíľe kedy neviem ako sa pohnúť z miesta a neohrozovať svoj
život kôli nedostatku finančných prostriedkov, ktoré čerpám ako výplatu
za svoju odvedenú prácu. Toto je jedna z nich. Chvíľa, pri ktorej si
dávam otázky prečo sa o to zaujímajú až vtedy, pokiaľ na to niekto
upozorní, alebo sú deti v ohrození života? Prečo sa stiahnu vo chvíli
akou je táto ? Veď teraz je ich pomoc najviac potrebná. Priznám sa, že
Ja ako občan a ani ako človek tomu nerozumiem. Zmysel sociálneho úradu
a ľudskosti okolia My v tomto prípade uniká a to nemyslím v zlom. Pomoc
ľudí by sa tak veľmi hodila, tak veľmi, že sa mi nechce veriť, ako
veľmi ťažko sa pomoc získava. Je to doslova o chlebe a vode. Ak sa
vrátime k starým časom žitia a prežitia bude to len preto, že sme
zabudli otvoriť dvere tam, kde mali byť otvorené a majú otvorené byť
NONSTOP. A to nemám na mysli návrat k starým časom žitia bohatého
človeka, alebo rodiny, ktorá má chalupu na ktorú chodí počas sviatkov
(samozrejme že zaslúžene si doprajúci oddych). Mám na mysli
obsadzovanie starých chájd, uťahovanie sa do hôr, stavanie tzv. chyží,
prespávanie v slamníkoch a chodeniu po žobraní, alebo privyrábaní si
detí, ktoré s takouto formou práce nemajú prísť do kontaktu. A kto si
myslí, že také niečo u nás nie je? Už teraz sú veľké priepastné
rozdiely spoločenského života a kvality života rodín. Deti už poukazujú
na neznačkové oblečenia svojich spolužiakov. Posudzujú obsah a kvalitu
desiatej na veľkých prestávkach svojho spolužiaka. Posudzujú a hodnotia
jeho rodinu. Šikanovanie, posmešky, osočovanie, sú na denno dennom
poriadku. Iba pozorné oko a všímavosť nás dospelých si to všimne a
záujem. Rodič jednej, alebo druhej strany by mal mať ten najväčší
prehľad o tom, aké má svoje dieťa a čo sa s ním deje. Veľa krát by
rodičia neboli prekvapený z toho, ako sa ich syn, alebo dcéra správa,
keď vyjdú na povrch veľmi vážne prečinenia ich vlastných detí. Rodičia
ako jediný najprirodzenejší výchovný orgán - môžu zabrániť, až úplne
odstaviť vlastné deti, od nedôstojného a neľudského správania sa voči
sebe a okoliu v ktorom sa ich dieťa pohybuje resp. v ktorom žije.
Rodičia sú najprirodzenejší spôsob výchovy a najväčším prínosom
pozitívneho pôsobenia na deti v ktorých ľudskosť treba pestovať od
malička až do konca života. Malo by tak veľa ľudí šancu prežiť a to aj
z blízkeho resp. príbuzenského vzťahu danej rodiny.
Už
dávno som zistil, že všetko máme v rukách jedíne My, My ako ľudia nech
sme na akomkoľvek piedestále, alebo hraničnom pásme žitia svojho
života. Sme to My ľudia. Nedá mi neukončiť tento preslov s prosbou o
pomoc, alebo skôr žiadosť... prečo sme to len My ?,Keby bolo treba,
žiadal by som aj v inej galaxii o pomoc pre každého kto pomoc potrebuje
a nie nezmyselne ako si niíekto môže pomyslieť (aha aký nadšenec,
blbec, ten ešte nič nezažil potom by určite toto nerobil , aj tak nič z
toho nebude a pod.). Aj Vy čo čítate niekedy tieto riadky a prídete až
do ich samého konca, teda až sem, chcem aj Vám povedať že sme tu len
My, My ľudia... nik iný tak krásny a inteligentný tu nie je. Nič viac
mysliace a cítiace ako My tu na tejto Zemi našej nie je. Nech už sa
stalo komukoľvek z nás čokoľvek a odkohokoľvek zlé. A keď aj nikomu
nič. Len Vás prosím ak viete, alebo by ste mohli - zapojte sa spolu
snami do pomoci ľuďom a nezostaňte len pri čítaní týchto riadkov, ako
nejakého časpoisu z butiku. Nič v tomto obsahu písané nie je vymyslené,
ani bulvárne, ani nijak inak nadhodnotené. Všetko je skutočné a ani to
nijak inak tu, na týchto stránkach nebude. Pomoc potrebujeme, aby sme
mohli pomoc podať ďaľej - poslať ju ďaľej.
Komentáře
Přehled komentářů
Hello there, I discovered your blog by means of Google while searching for a similar topic, your site got here up, it appears good. I have bookmarked it in my google bookmarks.
Hi there, simply changed into alert to your blog through Google, and located that it is really informative. I am gonna be careful for brussels. I will appreciate in case you proceed this in future. Lots of people shall be benefited from your writing. Cheers! naglar borås knalleland beerha.sewomabest.com/map5.php
vattenfontän till trädgård
(vattenfontän till trädgård, 30. 1. 2022 4:38)
Normally I do not read post on blogs, but I would like to say that this write-up very pressured me to try and do it! Your writing taste has been amazed me. Thank you, quite nice article. vattenfontän till trädgård ripsai.sewomabest.com/map18.php
vatten i örat yrsel
(vatten i örat yrsel, 29. 1. 2022 21:48)
Thanks for a marvelous posting! I seriously enjoyed reading it, you're a great author.I will remember to bookmark your blog and will eventually come back from now on. I want to encourage you to continue your great writing, have a nice morning! vatten i örat yrsel riaca.teswomango.com/map27.php
3 timmars dieten recept
(3 timmars dieten recept, 29. 1. 2022 13:20)
I relish, lead to I found just what I used to be having a look for. You have ended my 4 day long hunt! God Bless you man. Have a great day. Bye 3 timmars dieten recept posts.prizsewoman.com/map11.php
hur blir man av med ångest
(hur blir man av med ångest, 29. 1. 2022 0:58)
Piece of writing writing is also a excitement, if you be familiar with after that you can write or else it is difficult to write. hur blir man av med ångest inen.sewomabest.com/map16.php
kalender och anteckningsbok
(kalender och anteckningsbok, 28. 1. 2022 18:51)
I've been exploring for a little bit for any high quality articles or blog posts in this kind of space . Exploring in Yahoo I finally stumbled upon this web site. Reading this information So i'm happy to convey that I have an incredibly just right uncanny feeling I came upon exactly what I needed. I so much no doubt will make certain to do not overlook this site and give it a look on a continuing basis. kalender och anteckningsbok search.sewomabest.com/map23.php
klippan filt rea
(klippan filt rea, 28. 1. 2022 12:33)
Your style is very unique compared to other people I've read stuff from. Thank you for posting when you have the opportunity, Guess I will just book mark this web site. klippan filt rea dexro.teswomango.com/map9.php
dansk lantlig inredning
(dansk lantlig inredning, 28. 1. 2022 6:31)
Hi there outstanding blog! Does running a blog similar to this take a massive amount work? I have no expertise in computer programming however I had been hoping to start my own blog in the near future. Anyhow, if you have any ideas or tips for new blog owners please share. I understand this is off topic but I simply wanted to ask. Cheers! dansk lantlig inredning niysti.sewomabest.com/map27.php
snygga jackor för män
(snygga jackor för män, 28. 1. 2022 0:26)
Hey, I think your website might be having browser compatibility issues. When I look at your blog in Ie, it looks fine but when opening in Internet Explorer, it has some overlapping. I just wanted to give you a quick heads up! Other then that, wonderful blog! snygga jackor för män cosu.teswomango.com/map5.php
plötsligt ont i höften
(plötsligt ont i höften, 27. 1. 2022 17:59)
Great post. I was checking continuously this blog and I am impressed! Extremely helpful information specially the last part :) I care for such info much. I was seeking this certain info for a very long time. Thank you and good luck. plötsligt ont i höften cliri.prizsewoman.com/map13.php
blødning efter menopause
(blødning efter menopause, 27. 1. 2022 11:49)
Hi, its good piece of writing on the topic of media print, we all know media is a wonderful source of facts. blødning efter menopause labco.teswomango.com/map5.php
dermalogica skin smoothing cream
(dermalogica skin smoothing cream, 27. 1. 2022 5:51)
What i don't understood is in truth how you're no longer actually a lot more smartly-favored than you might be now. You are so intelligent. You realize therefore significantly when it comes to this subject, made me in my view consider it from so many numerous angles. Its like women and men aren't fascinated until it's something to accomplish with Lady gaga! Your individual stuffs great. At all times deal with it up! dermalogica skin smoothing cream tersra.prizsewoman.com/map10.php
is there a generic viagra
(Marlin1itabs, 27. 1. 2022 4:48)
https://www.organicpharmacheap.com/order-brand_cialis-online-en.html Cialis
https://www.organicpharmacheap.com/order-brand_viagra-online-en.html Viagra
https://www.organicpharmacheap.com/order-cialis-daily-online-en.html Cialis
https://www.organicpharmacheap.com/order-cialis_super_active-online-en.html Cialis Super
https://www.organicpharmacheap.com/order-kamagra_jelly-online-en.html Kamagra
https://www.organicpharmacheap.com/order-lasix-online-en.html Lasix
https://www.organicpharmacheap.com/order-viagra_super_active-online-en.html Viagra Super
https://www.organicpharmacheap.com/order-levitra-online-en.html Levitra
https://www.organicpharmacheap.com/order-kamagra-online-en.html Kamagra
https://www.organicpharmacheap.com/medicine-products-mens-ed-packs-en.html Cialis Pack
klippoteket jönköping personal
(klippoteket jönköping personal, 26. 1. 2022 23:58)
Howdy would you mind stating which blog platform you're using? I'm looking to start my own blog soon but I'm having a tough time selecting between BlogEngine/Wordpress/B2evolution and Drupal. The reason I ask is because your design seems different then most blogs and I'm looking for something unique. P.S My apologies for getting off-topic but I had to ask! klippoteket jönköping personal memme.prizsewoman.com/map8.php
sy fast löshår
(sy fast löshår, 26. 1. 2022 15:47)
What's up colleagues, its enormous paragraph about tutoringand fully defined, keep it up all the time. sy fast löshår niperp.sewomabest.com/map1.php
telia bredband kostnad
(telia bredband kostnad, 26. 1. 2022 9:07)
I do not even know how I ended up here, but I thought this post was great. I do not know who you are but definitely you are going to a famous blogger if you aren't already ;) Cheers! telia bredband kostnad stucec.sewomabest.com/map21.php
XXX Porn Tube
(MiltonCag, 26. 1. 2022 7:26)
XXX Home Free XXX Porn
XXX Free Porn Tube
XXX Japan Porn Free Japan Porn
XXX Japanese Porn Tube Japan Porn
XXXhome Porn Tube Video
XXXChina Porn Tube
XXX Japanese Porn Tube Japan Porn
Japan Porn Video XXX Japan Porn Tube
https://zh.xxxwww1.com
https://cn.xxxcomvideo.com
omega 3 till katt
(omega 3 till katt, 25. 1. 2022 22:00)
Hello There. I found your blog using msn. This is a very well written article. I'll make sure to bookmark it and come back to read more of your useful information. Thanks for the post. I'll certainly comeback. omega 3 till katt maper.prizsewoman.com/map15.php
super bioactive age control serum
(super bioactive age control serum, 21. 1. 2022 0:42)
I'm extremely impressed with your writing skills as well as with the layout on your blog. Is this a paid theme or did you customize it yourself? Anyway keep up the excellent quality writing, it's rare to see a great blog like this one nowadays. super bioactive age control serum remog.sewomabest.com/map11.php
стоимость душевой кабины
(Bogdandsn, 15. 1. 2022 8:27)
Привет господа!
Предлагаем Вашему вниманию изделия из стекла для дома и офиса.Наша организация ООО «СТЕКЛОЭЛИТ» работает 10 лет на рынке этой продукции в Беларуси.Офис сегодня – это не пыльная комната в панельном здании, а лицо компании, его визитная карточка. Во многом это определяет интерьер, но также огромное значение имеют дверные конструкции и стеклянные перегородки в офисе. Появившись в качестве перегородок достаточно давно, стеклянные стены использовались чаще всего просто в качестве разделителя помещения, и только недавно они вошли в список интерьерных изюминок. В своих конструкциях мы используем стекло от лучшего мирового производителя листового стекла AGC GLASS EUROPE.
Более подробная информация размещена https://drive.google.com/file/d/1vmrY5GSwVaOZLTTZYDu9eRJGb7VqrLSr/view?usp=sharing
От всей души Вам всех благ!
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53 | 54 | 55 | 56 | 57 | 58 | 59 | 60 | 61 | 62 | 63 | 64 | 65 | 66 | 67 | 68 | 69 | 70 | 71 | 72 | 73 | 74 | 75 | 76 | 77 | 78 | 79 | 80 | 81 | 82 | 83 | 84 | 85 | 86 | 87 | 88 | 89 | 90 | 91 | 92 | 93 | 94 | 95 | 96 | 97
naglar borås knalleland
(naglar borås knalleland, 30. 1. 2022 11:47)